Koľkokrát sme asi počuli vetu, že Boh si použije všetko. Boh robí zázraky!
A vravím. BOH SI NAOZAJ POUŽIJE VŠETKO!
Bolo to dávno, ešte za čias na základnej škole, keď sme sa s mojou starou (prvou) láskou rozlúčili dosť smutne, nahnevane a vlastne. Nerozlúčili. Ah teda, chcem povedať, že medzi nami ostalo mnoho nevypovedaného, nevysvetleného i zlomeného. Odchádzali sme ako dvaja úbohí cudzinci. A nie len to. Hrôza.
Moje srdce bolo zlomené, pretože takýto spád som teda nečakala. Chcelo to: šťastní až do smrti. Mojím východiskom bolo plakanie Ježišovi na ramene. Okrem toho, že som si nocami prehrávala scénky v hlave o rozhovoroch, ktoré sa nikdy nestali a mali stať. Hah, len aby ste vedeli, že fakt sme len ľudia.
Prešiel rok
Prešiel jeden rok, neskôr druhý a ja som Bohu stále dávala na srdce jednu modlitbu. Neustále som prosila Pána, aby sme si navzájom odpustili a aby sme sa vedeli porozprávať ako ľudia, pretože verte mi, aj po čase som vnímala neustále výčitky. A veľmi som mu žehnala, aby mi dokázal odpustiť, že som sa rozhodla ísť za Ježišom. Veľmi som žehnala jeho budúcej a verila som, že sa k nej nikdy nezachová ako ku mne v mnohých situáciach.
Pravdupovediac, v týchto modlitbách som bola dosť neverná, pretože som veľmi neverila, žeby sa čosi mohlo zmeniť. Neverila som v zázraky. Vlastne jediný dôvod prečo som sa zaňho modlila bol, že mi to fakt Pán dával na srdce.
Avšak až sme sa stretli naposledy, bavili sme sa úplne slobodní, oslobodení od všetkej tej ťarchy neodpustenia, smútku a toho všetkého.
A Boh mi ukázal, že mu premenil srdce a to spôsobom, ktorom netušil ani on sám. Sám mi vravel, že nechápal, čo sa stalo, že sa zmenil zo dňa na deň. A jeho slečna je šťastné dievča.
Boh je Bohom zázrakov!
A túži premeniť vzťahy s ľuďmi, kde si šľapete na päty.
Tak čo?
Veríš mu?
